Úprava styku starých rodičov s vnúčaťom po rozvode rodičov

Podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má právo na styk s dieťaťom nielen rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, ale za určitých okolností aj iná blízka osoba, ktorá má k dieťaťu preukázateľný citový vzťah, pričom starí rodičia sú typickým príkladom takejto osoby, najmä ak s vnúčaťom v minulosti udržiavali pravidelný a blízky kontakt, ktorý bol pre dieťa významnou súčasťou jeho rodinného zázemia. Ak vám rodičia dieťaťa bránia v kontakte bez oprávneného dôvodu, môžete sa obrátiť na súd s návrhom na úpravu styku starých rodičov s vnúčaťom, v ktorom bude potrebné preukázať existenciu vášho doterajšieho vzťahu s dieťaťom, napríklad svedeckými výpoveďami, fotografiami alebo inými dôkazmi o pravidelnom kontakte pred obmedzením styku, a súd následne posúdi, či je pokračovanie tohto kontaktu v záujme dieťaťa, čo je pri preukázanom predchádzajúcom blízkom vzťahu spravidla vyhodnotené kladne, pokiaľ neexistujú závažné dôvody proti tomu, napríklad preukázané negatívne pôsobenie na dieťa. Súd pri rozhodovaní o úprave styku starých rodičov s vnúčaťom postupuje obdobne ako pri úprave styku rodiča s dieťaťom, teda určí konkrétny rozsah a frekvenciu stretnutí, prípadne aj miesto ich uskutočňovania, s prihliadnutím na vek dieťaťa, vzdialenosť bydlísk a ďalšie praktické okolnosti významné pre realizáciu styku. Odporúčam sa najprv pokúsiť o mimosúdnu dohodu so synom a jeho bývalou manželkou, prípadne s pomocou rodinného mediátora, a až pri jej neúspechu podať návrh na súd, keďže súdne konanie môže byť pre všetky zúčastnené strany, vrátane samotného dieťaťa, dlhodobo záťažové.