Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

Podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zánikom manželstva, teda právoplatnosťou rozvodu, a jeho následné vyporiadanie sa môže uskutočniť buď dohodou medzi bývalými manželmi, ktorá pri nehnuteľnostiach musí mať písomnú formu, alebo na návrh ktoréhokoľvek z bývalých manželov súdnym rozhodnutím, pričom pri vyporiadaní sa vychádza zo zásady rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku, ktorá sa môže odchýliť len z presne vymedzených dôvodov, napríklad vzhľadom na potreby maloletých detí alebo na to, ako sa každý z manželov o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku zaslúžil. Ak sa s bývalou manželkou nedohodnete a ani jeden z vás nepodá návrh na súdne vyporiadanie do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, nastupuje podľa Občianskeho zákonníka zákonná domnienka o vyporiadaní, podľa ktorej sa hnuteľné veci považujú za vyporiadané podľa toho, kto ich ako výlučný vlastník pre potrebu svoju, svojej rodiny alebo domácnosti používa, a ostatné hnuteľné a nehnuteľné veci sa považujú za vyporiadané tak, že sú v podielovom spoluvlastníctve oboch bývalých manželov v rovnakých podieloch, čo pri byte znamená, že by ste sa po uplynutí tejto lehoty stali podielovými spoluvlastníkmi bytu každý jednou polovicou bez ďalšieho konania. Vzhľadom na to, že táto zákonná domnienka nemusí zodpovedať vašim skutočným predstavám o spravodlivom vyporiadaní, napríklad ak jeden z vás do bytu investoval podstatne viac vlastných prostriedkov nadobudnutých pred manželstvom, odporúčam sa s vyporiadaním neodkladať a pokúsiť sa o dohodu, prípadne v prípade jej nedosiahnuteľnosti podať návrh na súd ešte pred uplynutím trojročnej lehoty.