Sťažnosť na zdravotnú starostlivosť bez znaleckého posudku

Nesúhlasíte s tým, ako vás alebo vášho blízkeho liečili, no predstava platenia za znalecký posudok vás odrádza od ďalšieho kroku? Zákon vám dáva k dispozícii cestu, ktorá nič nestojí — Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetrí podnet a sám posúdi, či k pochybeniu došlo, bez toho, aby ste si museli najprv objednať vlastnú expertízu.

Právo požiadať poskytovateľa priamo o nápravu

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v § 4 ods. 3 ukladá každému poskytovateľovi povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne — teda v súlade s aktuálnymi poznatkami medicínskej vedy, so správnym postupom pri diagnostike a liečbe. Ak sa pacient alebo jeho blízky príbuzný domnieva, že táto povinnosť nebola dodržaná, má podľa § 17 ods. 1 toho istého zákona právo požiadať poskytovateľa priamo o nápravu — písomnou žiadosťou, bez akéhokoľvek poplatku a bez potreby predloženia znaleckého posudku.

Ide o najrýchlejšiu a najmenej formálnu cestu, ktorá by mala byť podľa mnohých právnikov prvým krokom v prípade nespokojnosti — poskytovateľ má totiž najlepší prehľad o vlastnej zdravotnej dokumentácii a v mnohých prípadoch dokáže situáciu vysvetliť alebo napraviť bez potreby ďalších úradných krokov.

Pojem „nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť“ nie je obmedzený len na chybnú liečbu v úzkom zmysle — zahŕňa aj nesprávny diagnostický postup, neprimerané čakanie na vyšetrenie, ktoré malo prebehnúť bezodkladne, nedostatočné poučenie pacienta o rizikách zákroku, alebo aj nesprávne rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v inej súvislosti s poskytovaním starostlivosti. Žiadosť o nápravu tak môže smerovať nielen proti výsledku liečby, ale aj proti samotnému procesu, akým bola starostlivosť poskytnutá.

Čo robiť, ak poskytovateľ nevyhovie alebo neodpovie

Poskytovateľ je podľa § 17 ods. 2 zákona povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od jej podania, s výnimkou prípadov, keď z obsahu žiadosti vyplýva nutnosť konať bezodkladne alebo v kratšej lehote. Ak poskytovateľ v tejto lehote neodpovie, alebo žiadosti nevyhovie, § 17 ods. 3 dáva osobe právo obrátiť sa ďalej — na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Podnet na ÚDZS — čo prešetrí a ako

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je nezávislý orgán, ktorý prešetruje, či zdravotná alebo ošetrovateľská starostlivosť bola poskytnutá správne, práve na základe § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Podnet možno podať elektronicky cez portál podnetov ÚDZS, alebo písomne na adresu príslušnej regionálnej pobočky — ÚDZS má osem regionálnych pobočiek v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Martine, Banskej Bystrici, Nitre, Košiciach a Prešove. Odporúča sa uvádzať adresu pobočky príslušnej podľa miesta výkonu zdravotnej alebo ošetrovateľskej starostlivosti, ktorej sa podnet týka.

Práve v tomto momente sa dostávame k jadru veci: podanie podnetu je bezplatné a od podávateľa sa nevyžaduje predloženie vlastného znaleckého posudku. Úrad má vlastný odborný aparát vrátane revíznych lekárov a znalcov, ktorí posudzujú zdravotnú dokumentáciu a okolnosti prípadu sami, na náklady úradu, nie sťažovateľa.

V rámci prešetrovania si ÚDZS vyžiada zdravotnú dokumentáciu priamo od poskytovateľa, ktorého sa podnet týka, a v prípade potreby aj stanoviská ďalších zúčastnených zdravotníckych pracovníkov. Výsledkom prešetrenia je záznam alebo správa, v ktorej úrad uvedie, či k pochybeniu podľa jeho zistení došlo, prípadne aké opatrenia na základe toho prijal alebo odporučil. Sťažovateľ má právo byť o výsledku prešetrenia informovaný.

Ďalšie cesty — sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach a podnet na ministerstvo

Popri žiadosti o nápravu a podnete na ÚDZS existujú aj ďalšie paralelné možnosti. Sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach smeruje priamo na dané zdravotnícke zariadenie a možno ju podať aj ústne — ak ju nemožno vybaviť hneď pri podaní, musí byť spísaná. Podnet možno adresovať aj Ministerstvu zdravotníctva SR, ktoré vykonáva dozor nad poskytovateľmi podľa zákonov č. 576/2004 Z. z. a č. 578/2004 Z. z., pričom orgánom príslušným na výkon dozoru je buď ministerstvo, alebo samosprávny kraj, ktorý poskytovateľovi vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

Tieto cesty sa navzájom nevylučujú — pacient môže súbežne podať podnet na ÚDZS aj sťažnosť priamo zariadeniu, prípadne aj podnet na ministerstvo, ak sa domnieva, že problém presahuje rámec jedného konkrétneho pochybenia. Voľba medzi nimi závisí najmä od toho, či ide skôr o jednorazové pochybenie voči konkrétnemu pacientovi (vhodnejší je podnet na ÚDZS alebo priama sťažnosť zariadeniu), alebo o systémový problém týkajúci sa fungovania zariadenia ako celku (vtedy má väčší zmysel aj podnet smerom k dozorujúcemu orgánu, ktorý vydal povolenie na jeho prevádzku).

Kedy sa znalecký posudok predsa len zíde

Aj keď na podanie podnetu alebo žiadosti o nápravu znalecký posudok nepotrebujete, existujú situácie, kde vlastný posudok pomôže. Ak sa rozhodnete žiadať finančnú náhradu škody na súde, súd si síce spravidla znalecký posudok vyžiada sám v rámci dokazovania, no v zložitejších prípadoch môže byť užitočné mať k dispozícii aj vlastné odborné stanovisko, najmä ak výsledky prešetrenia ÚDZS a očakávania pacienta idú proti sebe.

Príklad z praxe: Pacientka, ktorej bola po operácii diagnostikovaná komplikácia až s výrazným oneskorením, sa najprv písomne obrátila na nemocnicu so žiadosťou o vysvetlenie postupu lekárov. Nemocnica na žiadosť v zákonnej 30-dňovej lehote neodpovedala vôbec. Pacientka následne podala podnet na regionálnu pobočku ÚDZS, kde si vyžiadala celú zdravotnú dokumentáciu a posúdila postup ošetrujúceho tímu vlastnými revíznymi lekármi. Úrad zistil, že k oneskoreniu diagnostiky skutočne došlo v dôsledku nedodržania štandardného postupu sledovania pooperačného stavu, a toto zistenie odovzdal aj kontrolným orgánom nemocnice. Na základe tohto výsledku sa pacientka až následne rozhodla pre občianskoprávnu žalobu o náhradu škody na zdraví, pri ktorej záver ÚDZS predstavoval dôležitý podporný podklad popri znaleckom posudku vyžiadanom súdom.

Lehoty, na ktoré netreba zabudnúť

Hoci na podanie žiadosti o nápravu ani podnetu na ÚDZS zákon nestanovuje krátku prekluzívnu lehotu porovnateľnú napríklad s lehotami v priestupkovom konaní, netreba s podaním zbytočne otáľať. Zdravotná dokumentácia aj spomienky zúčastnených osôb sú presnejšie a lepšie dostupné krátko po udalosti. Pri prípadnej neskoršej žalobe o náhradu škody na zdraví navyše platia všeobecné premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka, ktoré plynú nezávisle od toho, ako dlho trvá prešetrovanie na ÚDZS.

Z tohto dôvodu je rozumné nečakať s podaním podnetu na ÚDZS na výsledok prípadného súdneho sporu, ale naopak — podnet podať čo najskôr po zistení pochybenia, a výsledky jeho prešetrenia neskôr využiť ako jeden z podkladov pri zvažovaní ďalších krokov vrátane žaloby.

Náhrada škody — samostatná cesta na súde

Ak sa v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti spôsobila škoda na zdraví, pacient sa môže obrátiť na súd so žalobou o jej náhradu. Táto zodpovednosť sa spravuje všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu podľa § 420 až § 450 Občianskeho zákonníka — každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Samotný zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v tejto otázke iba odkazuje na osobitný predpis, ktorým je práve Občiansky zákonník.

Občianskoprávne konanie o náhradu škody je samostatnou cestou od podnetu na ÚDZS aj od žiadosti o nápravu — tieto správne cesty nie sú podmienkou na podanie žaloby, môžu ju však vecne aj dôkazne podporiť. Žaloba o náhradu škody si oproti bezplatnému podnetu vyžaduje súdny poplatok a spravidla aj zastúpenie advokátom, na rozdiel od podnetu na ÚDZS, ktorý pacient môže podať sám bez akýchkoľvek nákladov.

Postup krok za krokom

1. Zhromaždite dostupnú zdravotnú dokumentáciu. Máte právo na nahliadnutie do vlastnej zdravotnej dokumentácie a na jej kópie.
2. Podajte písomnú žiadosť o nápravu priamo poskytovateľovi podľa § 17 zákona č. 576/2004 Z. z., ak ešte nie ste rozhodnutí ísť rovno na úrad.
3. Počkajte na odpoveď v lehote 30 dní. Ak poskytovateľ nevyhovie alebo neodpovie, máte podklad na ďalší krok.
4. Podajte podnet na ÚDZS elektronicky cez portál podnetov, alebo písomne na príslušnú regionálnu pobočku podľa miesta výkonu starostlivosti.
5. Zvážte súbežne aj sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, prípadne podnet na Ministerstvo zdravotníctva SR, ak je to vzhľadom na okolnosti vhodné.
6. Ak vznikla škoda na zdraví, zvážte po vyhodnotení výsledkov predchádzajúcich krokov aj občianskoprávnu žalobu o náhradu škody, ideálne s pomocou advokáta.

Čo si pacienti mýlia najčastejšie

Časté otázky

Zdroje

• Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti — slov-lex.sk
• Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou — slov-lex.sk
• Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti — slov-lex.sk
• Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach — slov-lex.sk
• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník — slov-lex.sk

Tento článok má informatívny charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo. Konkrétny postup pri riešení nespokojnosti so zdravotnou starostlivosťou závisí od okolností prípadu. Pri závažnejších situáciách odporúčame konzultáciu s advokátom, najmä pri zvažovaní žaloby o náhradu škody.