Cezhraničný obchodný spor a určenie príslušného súdu

Medzinárodnú súdnu právomoc v občianskych a obchodných veciach medzi členskými štátmi EÚ upravuje priamo aplikovateľné nariadenie EÚ Brusel Ia, podľa ktorého môžete žalobu proti rakúskej firme podať buď na súde podľa jej sídla v Rakúsku, čo je všeobecné pravidlo, alebo pri zmluvných záväzkoch aj na súde podľa miesta, kde mal byť tovar podľa zmluvy dodaný, čo pri dodaní tovaru na Slovensko môže znamenať, že žalobu budete môcť podať aj na príslušnom slovenskom súde, čo je pre vás procesne aj jazykovo výhodnejšie. Rozhodné právo, teda hmotnoprávne pravidlá, podľa ktorých sa bude posudzovať samotný obsah vášho nároku, sa určí podľa nariadenia EÚ Rím I, ktoré pri absencii výslovnej voľby práva v zmluve o predaji tovaru spravidla odkazuje na právo štátu, kde má obvyklý pobyt alebo sídlo predávajúci, čo by vo vašom prípade ako slovenského predávajúceho mohlo znamenať uplatnenie slovenského práva, konkrétne posúdenie však závisí od presného charakteru zmluvy a okolností dodania tovaru. Vzhľadom na neistotu, ktorá vzniká pri absencii výslovnej dohody o príslušnosti súdu a rozhodnom práve, odporúčam si tieto otázky do budúcna vždy výslovne upraviť priamo v zmluve s každým zahraničným partnerom, čím predídete zdĺhavému a nákladnému sporu už len o to, ktorý súd je vôbec príslušný spor prejednať. V aktuálnej situácii odporúčam konzultovať konkrétne znenie uzatvorenej zmluvy a okolnosti obchodu s advokátom, ktorý presne určí najvýhodnejšiu možnosť podania žaloby.