Povinná mlčanlivosť psychiatra a jej hranice pri riziku ohrozenia iných osôb

Povinnosť mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov vrátane psychiatrov upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, avšak táto mlčanlivosť nie je absolútna a zákon aj všeobecné princípy trestného práva pripúšťajú jej prelomenie v situáciách, keď existuje reálne a bezprostredné riziko ohrozenia života alebo zdravia inej osoby, keďže verejný záujem na ochrane potenciálnej obete v takom prípade prevažuje nad záujmom na dôvernosti terapeutického vzťahu, čo je princíp uznávaný aj v odbornej psychiatrickej praxi ako takzvaná povinnosť varovať. Psychiater pri posudzovaní, či vaše vyjadrenie predstavuje skutočné a vážne riziko, alebo len emocionálne vyjadrenie bez reálneho úmyslu ublížiť, vychádza z celkového kontextu terapie, vášho psychického stavu, miery konkrétnosti vyjadrenej hrozby a ďalších okolností, pričom pri vyhodnotení reálneho rizika môže pristúpiť k opatreniam smerujúcim k ochrane potenciálne ohrozenej osoby, čo môže zahŕňať aj informovanie polície alebo v niektorých prípadoch priamo dotknutej osoby, ak to považuje za nevyhnutné na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Súčasne treba zohľadniť aj Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z. z.), ktorý za určitých okolností postihuje neprekazenie alebo neoznámenie pripravovaného závažného trestného činu, čo môže psychiatra motivovať k oznámeniu, ak by mal dôvodné podozrenie, že sa chystáte spáchať závažný trestný čin. Ak máte obavy z toho, ako bolo vaše vyjadrenie interpretované, odporúčam túto záležitosť priamo a otvorene prekonzultovať s vaším psychiatrom a vysvetliť kontext, v akom bolo vyjadrenie myslené, keďže otvorená komunikácia môže predísť nedorozumeniu aj prípadnému neprimeranému oznámeniu.