Zrušenie živnosti a jej rozdiel oproti pozastaveniu

Podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) môže živnostník požiadať o prerušenie prevádzkovania živnosti na obdobie, ktoré si sám určí, pričom počas tohto obdobia zostáva jeho živnostenské oprávnenie zachované a po skončení prerušenia môže v podnikaní pokračovať bez potreby opätovného ohlasovania živnosti, čo je administratívne jednoduchšie a rýchlejšie oproti úplnému zrušeniu živnosti, ktoré by si pri návrate k podnikaniu vyžadovalo úplne nové ohlásenie živnosti vrátane súvisiacich formalít. Z hľadiska povinností voči Sociálnej poisťovni platí, že počas obdobia, kedy je živnosť pozastavená, samostatne zárobkovo činná osoba spravidla prestáva byť dôchodkovo poistená z titulu podnikania, pokiaľ nemá príjmy z podnikania presahujúce zákonom stanovenú hranicu za predchádzajúci rok, čo je potrebné individuálne posúdiť, zatiaľ čo povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie počas pozastavenia živnosti vo všeobecnosti zaniká, avšak túto skutočnosť je potrebné aktívne oznámiť zdravotnej poisťovni, aby vás preradila do kategórie poistenca štátu alebo inej relevantnej kategórie, ak nemáte iný zdroj zdravotného poistenia napríklad ako zamestnanec. Ak plánujete podnikanie v budúcnosti obnoviť, čo naznačuje váš zámer opäť sa vrátiť po zahraničnej ceste, je pozastavenie prevádzkovania živnosti spravidla praktickejšou voľbou než úplné zrušenie, keďže vám ušetrí administratívu spojenú s opätovným ohlasovaním živnosti a získavaním prípadných povolení, ktoré ste už predtým mali. Odporúčam si pred podaním žiadosti o prerušenie živnosti overiť aktuálne podmienky a lehoty priamo na živnostenskom úrade, prípadne konzultovať vplyv na vaše poistné povinnosti s účtovníkom.