Právo na výmaz osobných údajov a jeho obmedzenia

Právo na výmaz osobných údajov, takzvané právo byť zabudnutý, upravuje článok 17 nariadenia GDPR (nariadenie EÚ 2016/679), podľa ktorého má dotknutá osoba za splnenia určitých podmienok právo na vymazanie svojich osobných údajov, avšak toto právo nie je absolútne a nariadenie výslovne stanovuje viacero výnimiek, medzi ktoré patrí aj situácia, keď je spracúvanie osobných údajov naďalej potrebné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, čo pri účtovných a daňových dokladoch skutočne platí, keďže zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a daňové predpisy ukladajú povinnosť uchovávať účtovné doklady po zákonom stanovenú dobu, spravidla desať rokov. Spoločnosť teda môže mať oprávnený dôvod odmietnuť výmaz tých osobných údajov, ktoré sú súčasťou účtovných dokladov, napríklad faktúr obsahujúcich vaše meno a adresu, kým lehota povinnej archivácie neuplynie, avšak táto výnimka by sa nemala vzťahovať na všetky vaše osobné údaje spracúvané spoločnosťou bez rozdielu, napríklad na údaje uchovávané výlučne na marketingové účely alebo v CRM systéme spoločnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou účtovnej dokumentácie a ktoré by teda spoločnosť po vašej žiadosti vymazať mala. Ak sa domnievate, že spoločnosť odmietla výmaz aj tých údajov, na ktoré sa zákonná výnimka nevzťahuje, môžete podať sťažnosť na Úrad na ochranu osobných údajov SR, ktorý posúdi, či bolo odmietnutie výmazu v danom rozsahu oprávnené. Odporúčam si od spoločnosti vyžiadať presné a konkrétne odôvodnenie, ktoré kategórie vašich údajov a z akého konkrétneho zákonného dôvodu naďalej uchováva, aby ste mohli posúdiť oprávnenosť jej postupu.