Voľba rozhodného práva v medzinárodnej obchodnej zmluve

Voľbu rozhodného práva pri medzinárodných obchodných zmluvách umožňuje slovenským subjektom priamo aplikovateľné nariadenie EÚ Rím I, podľa ktorého si strany zmluvy môžu slobodne zvoliť právo, ktorým sa má zmluva riadiť, či už právo Slovenska, Číny, alebo aj právo tretieho neutrálneho štátu, ktoré niekedy strany volia práve preto, aby predišli výhode domáceho práva jednej zo strán, pričom táto voľba by mala byť v zmluve vyjadrená jasne a jednoznačne, ideálne osobitnou doložkou o rozhodnom práve. Ak by ste voľbu rozhodného práva v zmluve neupravili, určilo by sa podľa kolíznych noriem nariadenia Rím I, ktoré pri zmluvách o predaji tovaru spravidla odkazujú na právo štátu, v ktorom má obvyklý pobyt alebo sídlo predávajúci, čo môže viesť k neistote, ktorého práva presne sa má zmluva riadiť, najmä ak nie je jasné, kto je v danej transakcii predávajúcim a kto kupujúcim, čo je dôvod, prečo je výslovná voľba práva v praxi vysoko odporúčaná. Popri voľbe rozhodného práva je vhodné do zmluvy zahrnúť aj doložku o riešení sporov, ktorá môže určiť buď príslušnosť konkrétneho súdu, alebo, čo je pri zmluvách s partnermi z Číny v praxi časté, rozhodcovské konanie pred medzinárodne uznávanou rozhodcovskou inštitúciou, keďže výkon rozhodcovského rozsudku môže byť v tretích krajinách jednoduchší než výkon rozsudku všeobecného súdu vďaka širokému uplatňovaniu Newyorského dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozsudkov. Odporúčam si zmluvu s medzinárodným prvkom vždy nechať pripraviť alebo aspoň skontrolovať advokátom so skúsenosťami v medzinárodnom obchodnom práve.