Nevyplatená mzda za prácu nadčas

Podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) je prácou nadčas práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas mimo rozvrhu pracovných zmien, pričom za takúto prácu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 percent jeho priemerného zárobku, prípadne 35 percent pri práci nadčas vykonávanej pri rizikových prácach, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na čerpaní náhradného voľna namiesto mzdového zvýhodnenia. Súhlas zamestnávateľa s prácou nadčas nemusí mať podľa zákona výslovne písomnú formu a môže byť vyjadrený aj konkludentne, teda mlčky, napríklad tým, že zamestnávateľ o pravidelnej práci nadčas vedel, akceptoval jej výsledky a zamestnancovi ju neodmietal, čo môže byť dostatočným základom pre uznanie nároku na príplatok aj bez formálneho písomného schválenia, avšak preukázanie tejto vedomosti a mlčky udeleného súhlasu môže byť v prípade sporu náročnejšie. Na preukázanie skutočne odpracovaných nadčasov je kľúčová evidencia pracovného času, ktorú je zamestnávateľ podľa zákona povinný viesť pre každého zamestnanca, preto odporúčam požiadať zamestnávateľa o poskytnutie tejto evidencie, prípadne si nadčasy priebežne dokumentovať vlastnými záznamami, e-mailovou komunikáciou alebo iným spôsobom, ktorý preukáže rozsah a okolnosti vykonávanej práce nadčas. Ak zamestnávateľ napriek preukázanej práci nadčas odmieta príplatok vyplatiť, odporúčam sa obrátiť na Národný inšpektorát práce, prípadne uplatniť nárok žalobou na súde.