Práca z domu a povinnosti zamestnávateľa pri home office

Prácu z domu, teda takzvaný home office alebo domácku prácu, upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), podľa ktorého sa na túto formu práce vzťahujú vo všeobecnosti rovnaké povinnosti zamestnávateľa ako pri práci vykonávanej na pracovisku zamestnávateľa, vrátane povinnosti zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, hoci spôsob jej plnenia sa v podmienkach domácnosti zamestnanca prispôsobuje, napríklad formou poučenia zamestnanca o zásadách bezpečnej práce s technikou a ergonomických zásadách namiesto priamej kontroly fyzického pracoviska. Pri pravidelnej práci z domu je zamestnávateľ podľa Zákonníka práce povinný uhrádzať zamestnancovi preukázateľne zvýšené výdavky spojené s používaním vlastného zariadenia zamestnanca, ak ho zamestnanec na výkon práce z domu používa, prípadne poskytnúť náhradu za zvýšené náklady na energie a iné prevádzkové náklady súvisiace s vykonávaním práce z domácnosti, pričom presný spôsob výpočtu tejto náhrady, či už paušálnou sumou alebo na základe preukázaných výdavkov, by mala upravovať vnútorná smernica zamestnávateľa alebo priamo dohoda o práci z domu uzatvorená so zamestnancom. Zamestnávateľ by mal so zamestnancom vykonávajúcim prácu z domu uzatvoriť aj písomnú dohodu upravujúcu podmienky práce z domu vrátane rozvrhnutia pracovného času, spôsobu komunikácie a kontroly výkonu práce, ako aj práva zamestnanca na odpojenie mimo pracovného času, čo je čoraz dôležitejším aspektom regulácie práce na diaľku. Odporúčam si zaviesť internú smernicu upravujúcu podmienky práce z domu vrátane spôsobu úhrady zvýšených nákladov, ktorá zabezpečí jednotný a transparentný prístup ku všetkým zamestnancom využívajúcim túto formu práce.